piatok 28. júna 2013

O čase žitia a čase umierania.

Nedávno som siahla po knihe Čas žitia a čas umierania. Je opäť od nemeckého spisovateľa E. M. Remarqua. Bola to druhá kniha, ktorú som od neho prečítala. Tou prvou bola klasika Na západe nič nové, ktorú určite každý z vás pozná. Musím povedať, že ak sa vám páčila, Čas žitia a čas umierania sa vám bude páčiť tiež. Mne sa páčila dokonca oveľa viac. Tá prvá je v porovnaní s touto len akýmsi načrtnutím problému vojny. Autor opísal poväčšine situáciu na fronte. Vo väčšine prípadov mám rada ak sa vďaka knihe dozviem niečo nové a táto kniha poslúžila ako úvod do problematiky vojny pre úplných nezasvätencov ako som bola aj ja. Preto aj chápem výber tejto knihy ako povinnej literatúry na školách. Až na jeden háčik. Vyučujúci nám mohli povedať, že ak nás táto téma zaujala, môžme skúsiť aj ďalšiu knihu od tohto autora. Neviem, možno to tak na niektorej zo škôl bolo, možno niekde majú podstivého pedagóga, ktorý má svoju prácu naozaj rád a upozorní študentov aj na niečo naviac. Keďže to tak v mojom prípade nebolo, musela som na knihu natrafiť sama. Musím povedať, že vždy ma najmilšie prekvapili knihy, o ktorých som predtým nepočula. Je to ešte tým zaujímavejšie, že som si túto knihu splietla s inou od tohto autora, ktorú mi odporúčali. No ja verím na osud, takže aj keď som prišla na to, že to nebola táto kniha, s chuťou som sa do nej napriek tomu pustila. A urobila som veľmi dobre. Už teraz ju môžem zaradiť medzi najlepšie knihy aké som kedy mala možnosť prečítať. Prinútila ma zamyslieť sa nielen opäť nad podstatou vojny (aj keď tentoraz z úplne iného uhla), ale aj nad samotnou existenciou človeka a fungovaním sveta. Viac vám prezrádzať nechcem. Priloženými citáciami z knihy vás však chcem presvedčiť, že táto kniha ozaj stojí za to. Ak po nej siahnete, budem rada, ak mi potom napíšete svoje dojmy.

Nebolo tu nič čoho by sa človek mohol zachytiť. Nič čo by vydávalo teplo.

Keď bombardujeme nejaké mesto, je to strategická nevyhnutnosť. Keď to robia iní, je to podlý zločin.

Človeka nechytia keď je mu všetko jedno. Strach priťahuje.

Človek musí mať vždy najprv strach aby poznal že niekoho miluje.

Keď človek nič nemá je ľahké odsudzovať a byť statočný.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Every comment makes my day!