utorok, 3. septembra 2013

O Miláne.

Pripravte sa, dnes to bude poriadna záplava fotiek!

Naposledy som sa s vami rozlúčila  v našom talianskom dobrodružstve na letisku Orio Al Serio v Bergame. Šťastne sme pristáli, prečítali SMSky od mobilných operátorov a vydali sa hľadať náš autobus. Bergamo je totiž mesto vzdialené od Milána asi 40 km, teda hodinu cesty. Nasadli sme do autobusu a hurá na prvé talianske zážitky! Využili sme služby spoločnosti Terravision, ktorá ako najlacnejšia ponúka letiskovú prepravu v celom Taliansku (vtedy sme ešte netušili, že ich opäť využijeme) za ozajstnú kvalitu. Neviem či som už išla v pohodlnejšom autobuse. Klíma (v Taliansku nutnosť!) a sedenie ako doma na gauči. Za oknom uháňajúceho autobusu som začala žiť svoj taliansky sen. Tesne pred obedom sme boli v Miláne.

Miláno dostalo prívlastok mesto módy. A ja to môžem len potvrdiť. V obchodoch sme tu strávili asi pol dňa, čo bolo na náš plán vzhľadom na to, že sme tu mali byť len deň, poriadne veľa. Ale na druhej strane, byť v Miláne a nekúpiť si tam niečo, to je akoby ste boli v Paríži a nevideli Eiffelovku. A okrem toho v nich bolo vďaka klíme osviežujúco príjemne. Hovorí sa, že isť po Miláne bez papierovej tašky v ruke ani nemôžete. Tú vám dajú aj v takých obchodoch, ktoré sú aj u nás (HM, Terranova, Orsay...). Ja som si na nákupy vybrala Bershku, ktorú v KE nemáme, no dali mi tam ako naschvál len igelitku. Čo sa mi v obchodoch páčilo bolo to, že vás tam pri vchode vrúcnym hlasným hlasom od pokladne privítali talianskym Ciao! a že naozaj každý vedel po anglicky.

Okrem toho, že je Miláno mestom módy, je aj mestom finančníctva a biznisu. Je to hlavné ekonomické centrum a druhé najväčšie mesto Talianska. Už aj po krátkom pobyte tam môžem povedať, že ak by Rím nebol Rímom, Miláno by bolo hlavné mesto. Ozaj ma to tam nadchlo. Čo sa mi tam páčilo bolo spojenie starého a nového - moderné služby vsadené do starobylého prostredia (ktoré však nevyzeralo staro ako u nás, treba podotknúť!). Podľa mňa dokonalá kombinácia. Ak by som sa raz rozhodla žiť v zahraničí, určite by to bola destinácia číslo jeden. A nemôžem zabudnúť ani na črtu, ktorá mi utkvela v pamäti asi najviac, a to biznismani na bicykloch. Treba ale podotknúť, že na chic old-looks-like bicykloch, za ktoré zaplatili asi toľko koľko za auto. V Taliansku je totiž národnou prepravou práve bicykel, poprípade motorka.

No dosť bolo úvodu, po meste vás prevediem pomocou fotiek.


Tu nás vysadil autobus. Budova na fotke je železničná stanica spojená s nákupným centrom. Ale akým! Veď uvidíte nižšie. My sme chodili doslova s otvorenými ústami. Kde sa na toto hrabú naše moderné nákupné centrá!


Už na druhý deň sme odtiaľto odchádzali vlakom na ďalšiu zastávku - Verona. Ale o tom potom.


Po rýchlom pokochaní sa toľkou nádherou sme sa vydali hľadať náš hotel.


Oranžová na prechodoch pre chodcov. Vtedy mi to tam prišlo ako zbytočnosť, dnes mi to u nás chýba.


Taliani si život fakt užívajú.


Čo ma prekvapilo bolo, že ste nikde v meste nevideli takmer žiadnu zeleň, akurát tak nejaké stromy, ktoré nepotrebujú toľko vlahy. Ozaj žiadna tráva nikde! Odsúdená len na život v parkoch, kde sa o ňu niekto postará. Preto tie záhrady na strechách.


Planetárium.


A tu už začínajú snobské obchody. Veľmi som ich už potom ani nefotila, boli fakt na každom rohu, nielen tu, ale aj v celom Taliansku.


Navštívili sme jeden outlet, kde ste mohli zohnať dizajnérske kúsky za zľavnené ceny. Cenovka z fotky je za mužské sako.


V 2015 tu bude Expo.


A tu už vidíte Milánsku krásku - gotický Dóm. Úplná nádhera!


Piazza del Duomo.


Takýchto bussinesmanov ste mohli vidieť na každom kroku.


Obchodné centrum Viktória Emanuela na Piazza del Duomo.


Socha Leonarda na Piazza della Scala.


Opera La Scala, prosím pekne. Dnu to vyzerá oveľa honosnejšie ako vonku.


A to je z Milána všetko. Večer sme došli do izby asi o desiatej celí unavení po celodennom chodení a predchádzajúcej noci bez spánku. (To sme vtedy ešte netušili, že ani tu sa nevyspíme. Boli sme totiž ubytovaní v milom útulnom hoteli, ktorý mal ale jednu nevýhodu - nemali sme klímu ani ventilátor a spať takto v 33 stupňoch.. uznajte, že sa to nedá.)
Hneď skoro ráno sme sa vydali na cestu do Verony, mesta lásky, odkiaľ bude aj ďalšia časť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Every comment makes my day!