štvrtok, 17. októbra 2013

O lúčení.

Lúčenie. Jedna z tých situácii, ktorej sa chcete stoj čo stoj vyhnúť, no na druhej strane niekde vnútri viete, že to potrebujete. Že to tak má byť. Nechať si nemilosrdne rozorvať srdce. Oddať sa tomu bezmocnému pocitu, že čo ak je to naposledy kedy tohto človeka vidím. Len tak tam stáť a sledovať zápas emócií, ktoré ste už zabudli používať. Človek je veľký herec a miluje uslzené úlohy. Vôbec to nie je tak ako raz dávno povedal Descartes, že myslí, teda je. Človek je, ak vie vyjadriť city, oddať sa im, plávať s nimi. A užívať si to.

Lúčenie. Jedna z tých situácií, na ktorú sa nedá pripraviť. Môžete si nacvičiť reč, no vypadne z vás len zlomok toho, čo by ste chceli povedať. Dávaj na seba pozor. Skoro sa vráť. Ozvi sa keď dorazíš. Prázdne frázy, ktoré aj tak chcete vysloviť. Lebo sa to patrí. Lebo niečo povedať musíte. Namiesto toho však pošepnete len dve slová. Najdôležitejšie na svete. A na ničom inom nezáleží.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Every comment makes my day!