Čo som robila:
V prvom rade som spravila skúšku, ktorú som prenášala z minulého roka!!! (Hurá, nevylúčia ma zo školy!!!) V druhom rade som úspešne ukončila skúškové. Bola som sa poďakovať v kostole. Na stanici som sa s kamarátom rozprávala o fyzikálnych možnostiach teleportácie a vôbec som si nevšímala zmätené pohľady okolosediacich. Oznámila som kamarátke, ktorá si nevie nikoho nájsť a je z toho načisto zúfalá, že v predpokladaný čas sa s ňou nemôžem stretnúť, lebo idem kávu s kamarátom môjho priateľa. Už počas môjho voľna som pozvala spolužiačku, s ktorou som kedysi bola veľmi dobrá kamarátka, ale s ktorou sme mali v poslednom čase nezhody, k sebe domov a dobrovoľne sa s ňou učila francúzsku gramatiku. Pozrela som si Harryho Pottera, ktorého som si už pred niekoľkými rokmi zakázala a zistila som, ako veľmi mi chýba.
Čo som videla:
na prechádzke zajaca, asi tisíc častí Big Bang Theory, po sto rokoch konečne aspoň jeden tenisový zápas.
Čo som cítila:
šťastie, radosť a pokoj keď som stála na lúke, roztiahla ruky a smiala sa; spokojnosť so samou sebou; úľavu; strach; nervozitu asi horšiu ako pred maturou.
P.S: konečne som zmenila vzhľad blogu a tento týždeň dokončím sériu článkov z Talianska.
ja sa tiez snazim nepozerat a necitat Harryho Pottera. som domyslava: mozno mame na to rovnaky dovod. ale chyba mi. niekedy by som si ho rada len tak otvorila a precitala. hmmm... blahozelam k ukoncenemu skuskovemu :) to moje je tiez uz nebohe, ale caka ma diplomovka... ach jo :) studentsky zivot
OdpovedaťOdstrániťok, no ja som si ho zakázala kvôli prítomnosti takej tej čiernej mágie, alebo ako by som to nazvala. ale niekedy mi tiež fakt tak veľmi chýba, najhoršie je na tom, že mám doma všetky knihy, žila som nimi niekoľko rokov, dospievala som s nimi. a tú diplomovku nezávidím teda. a ďakujem za komentár :)
Odstrániť