Vo včerajšej Lampe sa spomínalo na Jana Palacha, mladého študenta, ktorý sa v Prahe po príchode spojeneckých vojsk verejne upálil. Prečo to spravil? Pre vyššie ciele. Hodnoty. Ideály. Toto povedali starší, vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Čakala by som to skôr z úst beznádejného romantika, človeka, ktorého označujú za patetického a smiešne zmýšľajúceho. Že vyššie ideály! Kto to kedy videl?! Treba ti vedieť variť, postarať sa o domácnosť, o deti a nie tam dumať a čítať knihy! Z toho ešte nikto nevyžil! S týmto názorom sa vo svojom okolí stretávam. Mysli len na seba. A na najbližšiu rodinu. Never nikomu. Čo robia ostatní, to ti môže byť ukradnuté. Toto celé desaťročia učil socializmus našich rodičov a starých rodičov. Robiť niečo viac bolo zakázané. Socializmus je dokonalý mechanizmus, ktorý nepotrebuje pomoc od nikoho, všetko je v ňom do bodky vymyslené, viac sa už vylepšiť nedá. Preto sa staraj o to, aby si doňho zapadol. Tým mu pomôžeš. To myslíte vážne, že sa dnes niekto pýta, prečo sa každý správa ako samostatná jednotka?
Áno, starať sa len o svoje prežitie je jedna zo základných pudov človeka už od praveku. My však už nie sme pravekí ľudia. Sme ľudia, ktorí si vymysleli vzdelávacie inštitúcie, umenie, filozofiu. Sme ľudia, ktorí hovoria o láske, o kráse. Čo je krása? A čo je láska? Myslím, že veľmi pekne by na túto otázku vedel odpovedať Remarque (Kútiku snov):
„Milujem, to je všetko.“
„Milujete?“
„Nie však tak, ako sa toto slovo bežne chápe. Milujem všetko: prírodu, ľudí, stromy, oblaky, utrpenie, smrť- slovom celý život! Som optimista a extrémista vo veciach lásky.“
Každý človek by mal mať hodnoty.
Prečo keď sa pár rozhodne spolu intímne žiť bez svadby, je vyzdvihované ich právo na to? Prečo sa nevyzdvihuje ich právo na hodnoty? A prepáčte, keď sebecké naplnenie svojich chúťok nepovažujem za hodnotu. Takíto ľudia si nevážia samých seba. Prečo keď žena nechcene otehotnie, je vyzdvihované jej právo na interrupciu? Prečo sa nevyzdvihuje právo dieťaťa na život? Prečo sa hovorí o práve a nie o právach? Prečo sa vždy vyzdvihuje iba jedno? To, ktoré sa tomu-ktorému človeku hodí? To, ktoré je pohodlnejšie? Ján Palach dokázal, že nie je pohodlným človekom.
To je dilema, ktorú som v sebe vždy riešila. Mám byť šťastná ja, alebo svet? Doteraz som si myslela, že sa to vylučuje. Našťastie som zistila, že sú ľudia, ktorí medzi tým našli prienik.
akoby som čítala list vo svojom denníčku, ale s dátum tak spred šiestich rokov :) čím viac sa toho človeku "stane", tým je zatrpknutejší a sebeckejší. a ja sa síce snažím nezatrpknúť, ale niekedy na sebe badám malé zelené škvrnky - a to je to.
OdpovedaťOdstrániťkiež by viac ľudí premýšľalo ako ty :) kiež by viac ľudí premýšľalo viac (a niektorí zase menej)
jej, vážim si tento komentár a som rada, že to niekto cíti takisto :) to je to umenie žiť - nedať sa poraziť tými zlými vecami v živote, ved láska vždy víťazí nad nenávisťou :)
Odstrániť