nedeľa 23. februára 2014

O injekcii emócií.

Žijem, dýcham, som. So všetkým čo k tomu patrí. Tento týždeň sa toho stalo toľko, že si to už ani nepamätám. Jedna vec to však celé zatienila - odišiel mi priateľ. Zas. Tentokrát zatiaľ najdlhšie. Teraz keď už viem, že je v poriadku na Sicílii, mám aj ja srdce na pokoji. Lúčenie prebiehalo tak nelúčeniahodne. Bolo akési nijaké. Akoby sme sa mali na druhý deň vidieť zas. Oproti tomu poslednému a tomu prvému mi to tak ozaj pripadalo. V poslednom čase mám pocit, že som až príliš znecitlivela. K tomu asi človeka prirodzene dovedú nepríjemné udalosti. Na jednej strane je to plus, lebo sa tak vie obrniť proti tomu zlému, na strane druhej však nevie precítiť ani to príjemné a milé v živote. Kde sú tie časy keď som za mŕtvym kuriatkom celý týždeň srdcervúco preplakala? Áno, čítate dobre. Vtedy som však mala asi dvanásť a keď si to porovnám s dneškom, určite som musela dospieť. Dospelosť je z tohto pohľadu nudné a prázdne obdobie. V dospelosti vás z reality vytrhne len narodenie dieťaťa, alebo partnerova nevera. Hovorím si, že s tým musím niečo robiť, napichať si nejaké injekcie emócií, začať čítať básne, alebo rozprávky. Súrne.
K ďalším nepatrným udalostiam tohto týždňa, na ktoré si spomenínam patrilo napríklad to, že som prešla na červenú, keď na druhej strane stála policajtka, alebo že som sa pred celou rodinou na oslave pohádala s mamou. Tak sa predsa konflikty riešia najlepšie, však? Na druhej strane, na to, aký náročný týždeň to bol, stihla som aj toho príjemného pomerne veľa - osláviť priateľove narodeniny, pozrieť si aspoň niečo z končiacej olympiády, niečo si aj kúpiť, navštíviť doktorku, požiadať učiteľku o pomoc s jednou mimoškolskou činnosťou, ktorú teraz riešim (hádam to vyjde a budem vám môcť čoskoro povedať viac).
Nadchádzajúce týždne ma čakajú hory úloh, prekladov, povinnej literatúry, prezentácií, radšej na to ani nemyslieť. Toto však nemá byť článok negatívny - to, aký týždeň som mala ja, neznamená, že bol škaredý, alebo zlý. Snažím sa byť optimistkou (či slepo veriť v dobro?) v každej situácii. Prajem vám príjemný týždeň!

4 komentáre:

  1. tak na toto ti len tolko, ze neopustaj sa! :) drzim palce, nech je tento tyzden (hoci plny povinnosti) o kus prijemnejsi. ale paci sa mi tvoj optimizmus :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Být optimistkou, nebo slepě věřit v dobro ... Tak teď přemýšlím, jestli se mě netýká spíše to druhé, ačkolivj sem přesvědčená o tom prvním případě ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslela som to tak ze byt optimistom znamena vlastne slepo verit v dobro, lenze z pohladu tych druhych, pesimistov :)

      Odstrániť

Every comment makes my day!