O konároch.

Predtým ako tento blog pohltia fotky rozkvitnutých kvetov stromov, mám tu posledné fotky z minulého víkendu. Tentoraz tematicky - konáre. Ak ste si prečítali názov príspevku, možno ste sa chytli za hlavu a povedali si: to sa už dá hovoriť aj o konároch?! Ja hovorím: Áno, dá. Prečo nie? Každý pokladá za pekné niečo íné, pre každého má krása inú definíciu. A občas nie je naškodu rozšíriť si obzory a zamyslieť sa aj nad niečím takým, nad čím by vám ani nenapadlo sa zamýšľať. A okrem toho, som toho názoru, že všetko na svete je pekné, len tú krásu treba aj nájsť.

Tieto holé, napoly rozpučané konáriky stromov ma úplne dostali. Neviem čím to je, ale mám taký pocit, že tento rok venujem prírode akosi viac pozornosti. A viac ju viem aj oceniť. Niekedy mi je z tej krásy až do plaču. Ak by som zrazu ostala na nejakom pre mňa hodnotnom mieste sama, viem, že slzám by som sa neubránila. Na Avatarovi sa mi páčila jedna vec - to, že tam mali také akoby vrkoče, ktoré spojili z vrkočom inej živej bytosti a takto s ňou komunikovali. V našom svete niečo taká možné nie je. To však neznamená, že nie je možná ani komunikácia. Len neprebieha na takomto "káblovom" princípe. Je to skôr také wifi, na ktoré sa musíte napojiť. Heslo vám však dajú až keď pekne poprosíte.