piatok, 7. marca 2014

O krabičkách na kolesách.

Sedím v autobuse v zadnej päťke, ale necítim sa tak. Vždy keď sa nejaká scéna vo filme odohrávala v aute, pomyslela som si: To si vážne myslia, že im niekto zožerie, že je to fakt v aute? Vôbec to tak nevyzeralo. To "vozidlo" predvádzalo čudné pohyby, také neprirodzené. A teraz si tu sedím, celý autobus mám na dlani a cítim sa ako v nejakom filme. Ten autobus ale predvádza čudné pohyby!

Sedím v autobuse a pozorujem, ako za súmraku vyletí z obrovskej košatej koruny stromu kŕdeľ havranov. A zrazu chápem prečo bol nimi Poe taký fascinovaný. Tisíce čiernych telíčok tancujú vo vzduchu strašidelný tanec. Naučenými pohybmi krídel sa šialene kĺžu v tej vzdušnej mase. Každý hlúčik sa vydáva iným smerom, no v určitom bode sa stretnú. Nemôžete od toho divadla odtrhnúť oči. Hoci sa z diaľky zdá, že sú to len malé čierne bodky, máte pocit, že každú chvíľu sa ocitnú pri vás a rozďubú vám oči - za to, že ste boli svedkami ich rituálu. Už-už čakáte, kedy sa to stane -  a oni všetci postupne povinne zmiznú v korune stromu. Predstavenie trvalo len niekoľko sekúnd a skončilo v tom najlepšom.

Sedím v autobuse plnom každodenne pracujúcich ľudí a pozerám na predvolebný plagát politika nalepený na okne. Myslím na ten kontrast - politik, ktorý sa pohybuje vo vysokých kruhoch a necháva sa vyvážať osobným šoférom si nechá nalepiť plagát do autobusu, v ktorom každý deň cestujú z práce obyčajní ľudia s plnými taškami zlacnených potravín. Každý tam len (prinajlepšom) sedí a snaží sa nevšímať si to.

Asi ste už pochopili, že momentálne je autobus mojim druhým domovom. Mojou jedálňou, mojou izbou. Chcela som im tento týždeň venovať článok najmä preto, že som vďaka nim prežívala takú menšiu nočnú moru - tí hore sa rozhodli, že počas jarných prázdnin určených pre žiakov základných a stredných škôl okrešú spoj, ktorým chodia samí vysokoškoláci. Ak tam vidíte logiku, prosím, vysvetlite mi to. Priateľ hovorí, že mám byť rada, že to je ešte tak ako to je, lebo nikde inde nemajú takú rozvitú sieť autobusov. Ja sa ale pýtam prečo kaziť niečo, čo funguje? Už teraz sa neviem dočkať budúcoročných jarných prázdnin. Pre mňa sa stali synonymom voľna hlavne pre moju posteľ, ktorú si počas neho veľmi neužijem.

  

P.S: nepripadajú vám autobusy ako krabičky na kolesách?

2 komentáre:

  1. Super napísané. Autobusmi síce veľmi nechodím, takže tú autobusovú časť veľmi neviem posúdiť.
    Skôr ma zaujali tie havrany. :) Je to tak netradične opísané. :) Raz som videla film, ktorý bol z veľkej časti o havranoch. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem, snazila som sa to opisat tak, aby som tam ponechala taku tu atmosferu :)

      Odstrániť

Every comment makes my day!