nedeľa, 23. marca 2014

O vážne neviem čom.

Na otázku ako sa mám odpovedám: super. Je taká teória, že keď po niečom túžite, hovorte o tom a berte ako samozrejmé, že to máte. Čiže ak denne aspoň dvom ľuďom poviem, že sa mám super, tak to tak aj bude. Podľa mňa na tom niečo bude. Už keby sme na to išli len logicky: predstavte si, že ste programátor a potrebujete niečo do programu dostať; ako to najjednoduchšie spravíte? No predsa tak, že to tam napíšete; ako môže niekde niečo byť, ak to tam nikto nedostal?
Momentálne sa mám však tak všelijako. Nie som nešťastná, no nemôžem povedať ani, že by som bola šťastná. Akosi stagnujem. Zasekla som sa v nejakej chvíli. Asi to bolo tým, že som posledné týždne ani nežila, len prežívala. Z jedného dňa na druhý. Treba dokončiť toto, na ďalší deň tamto, potom sa pripraviť na hento. A žiť som popri tom čas nemala. Toto bol však prvý voľný víkend od začiatku semestra. Či som si ho užila? No, svojím spôsobom. Priateľ aj ďalší ľudia mi vyčítajú, že som dosť samotár. Že ak sa napríklad idem prejsť, nezavolám so sebou kamošku. Ale môžem ja za to, že tak sa mi oddychuje najlepšie? Že keď dostanem zrazu náhly popud ísť von, za lúky a lesy, potoky a pastviny, nemám chuť čakať na niekoho kým sa vychystá? Naučila som sa, že ak niečo nespravím hneď, tak to už môžem zabaliť. Darmo, chvíľa nepočká. A tiež sa vždy teším na to, ako vybehnem von, tam kde široko-ďaleko niet ani živej duše a prechádzam sa a rozprávam sa sama so sebou. Áno, nech si hovorí kto chce, čo chce, podľa (pre) mňa to je viac ako zdravé. A okrem toho, je taký vtip, že keď sa chcem porozprávať s niekým inteligentným, niet lepšieho spoločníka ako seba samého.
Tak som sa oddala prírode a jej foteniu. Za tento víkend som nafotila toľko fotiek, koľko už dávno nie. A veľmi rada sa s nimi s vami podelím.
Och a mám nedostatok priateľa. Je to už mesiac, čo je preč. A nejaký ten piatok tam ešte bude. Popravde, doteraz som si ani nevšimla, že tu nie je, sama som mala všetkého vyše hlavy. Ale začínam cítiť jeho vážny nedostatok. Neviem sa už dočkať jeho objatia.
Mám pocit, že som tu teraz prezradila o sebe buď veľmi veľa, alebo naopak, vôbec nič. Podľa toho, ako sa na to pozeráte. Ale mala som to nutkanie. Neviem, keď som si už dnes ostrihala aj tú ofinu.

Dnes to teda budú lesy a lúky.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Every comment makes my day!