utorok, 1. apríla 2014

O svetle.

Priznávam, žijem už len zo zotrvačnosti. Chýba mi môj muž. Celý mesiac som si ani nevšimla, že tu nebol, posledný týždeň však už u seba pozorujem jeho akútny nedostatok. Skrátka, už ma to nebaví, že tu nie je. Ktokoľvek ste to tak zariadili, pošlite ho už domov, ku mne. Už mám toho dosť. Neviem ako prežijem posledné dva týždne. Je jar, no ja sa z toho neteším tak, ako by som mohla. Chýba mi on, ktorý ma nabíjal energiou, vlieval mi do žíl tú živú vodu. A pokoj. Keď je tu on, všetko je v poriadku. Chytiť ho za ruku a ísť cestou-necestou, chodníkom hoci aj nestálym, vedúcim do tmy. V ruke si však budem niesť lampášik hrejivého svetla. Sladkého, lahodného, kypiaceho životom. 



Prvá časť kvietkových fotiek, snažila som sa to prepliesť aj niečím iným na oživenie. Druhá časť v priebehu tohto týždňa.

4 komentáre:

  1. Chápu tvé stýskání a máš můj obdiv, že to zvládáš takovou dobu! Ty fotky jsou moc pěkné, především první u mě vede :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Niekedy je ťažké sa prehrýzť tým, že ti niekto chýba, avšak to najhoršie máš už za sebou, neboj sa :)
    A fotky sú čarovné :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tá najťažšia časť naopak prichádza teraz, tie posledné dni sú na zbláznenie, všetko odkladám a čakám už len na to jediné..

      Odstrániť

Every comment makes my day!