Čím ďalej tým viac sa bojím, že to raz všetko skončí. Všetci vedia, že všetci musia umrieť. A predsa si myslia, že oni budú tá výnimka, ktorá potvrdí pravidlo. Nikdy som nechápala čo je také strašné na tom, keď sa človek dozvie, že má rakovinu. Už to asi chápem - dozvie sa totiž kedy to príde. To je to najhoršie - vedieť. Raz pred pár rokmi keď sa nás kanadský lektor spýtal či by sme využili možnosť pozrieť sa do budúcnosti ak by bolo možné. Asi ako jediná som povedala nie. Je niekto so mnou?
Vedela by som povedať viac, v hlave sa mi mieša príliš veľa myšlienok. V poslednom čase sa mi však akosi nechce veľmi rozpisovať.
(nemám rakovinu, len dumavú náladu)
som s tebou. (inak veľmi pravdivý príspevok, páči sa mi posledná báseň :))
OdpovedaťOdstrániť