streda, 25. júna 2014

O povinnom článku.

Sú články, ktoré tu publikujem preto, že chcem. A sú články, ktoré publikovať musím. Ako tento. Lebo nemôžete jeden deň na blog napísať, že idete na kamarátkinu svadbu a na ten druhý nenapísať ako bolo. Lebo to by bolo nefér voči čitateľom, ktorí to berú ako seriál na pokračovanie. Pozvete ich do obývačky a vyhnať ich už nemôžete. Preto k svadbe - bola tá najlepšia, na akej som bola a zároveň prvá, na ktorej som zostala do konca. Rada som však najmä pre svoju kamarátku - bola tam jedna taká chvíľa keď som si povedala, že som za ňu šťastná, že bude v dobrých rukách a bude mať dobrého muža.

Teraz k fotoaparátu. Keď rok zvažujete jeho kúpu a potom sa k tomu konečne odhodláte a na druhý deň vám zavolá kamarát, že s ním potrebuje nafotiť svadbu vašej kamarátky, tak to je znamenie, že ste si ho kúpiť mali! Ani najmenej to neľutujem. Som rada aj za objektív, ktorý som si vybrala. Je určený predovšetkým na portréty (ktoré tu bez súhlasu ľudí asi zverejňovať nebudem), ale samozrejme, že ním odfotíte aj iné veci. Má nádhernú kresbu, takú snovú. Jediným jeho negatívom je, že nemá zoom, ale o tom som vedela. Na nasledujúce fotky nie som nijako zvlášť hrdá, sú to len také prvé hrátky s novou hračkou.

P. S: pri písaní tohto článku mi prišlo tak zle ako ešte nikdy. Výsledok - v tričku a podprsenke som spala vo vani napustenej teplou vodou.

Naše mačičky sa tu asi budú objavovať častejšie.
Jednu zrkadlovú som si odpustiť nemohla.

3 komentáre:

  1. Nechápu, proč na ty fotky nejsi pyšná mě se opravdu moc líbí. Prohlédla jsem si je ještě před přečtením článku a hned jsem si řekla "kruciš ta ale pěkně fotí" :D Jen tak dál. A je moc dobře, že se svatba vydařila. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!