Ovoniavam leto a pripomínam si prečo mi vždy tak chutí. Je okorenené niečím, čo je vlastné len jemu - pocitom nekonečnej slobody a neobmedzených možností. Dni sú dlhé, noci teplé a lúčne koníky cvrlikajú. Milujem to, keď môžem do noci sedieť vonku a rozprávať sa o budúcnosti. Vtedy sa mi zdá nekonečná. Keď som ešte chodila s našimi na dovolenky, najviac som sa tešila na cestu autom tam. Vždy sme vyrážali popoludní a kým sme dorazili do Budapešti, ku Dunaju, bola už noc a tma a na hladine jeho vôd sa odrážali všetky svetlá. Milovala som ten pocit nekonečnosti ako som za oknom auta sledovala krajinu. Kolesá sa krútili a ja som vlastne nikdy nemohla naisto vedieť kam ma zavedú. Mohli ma doniesť ku táboráku hipisákov a spievala by som tam s nimi piesne mieru, alebo by som sa ocitla pri mori obklopenom pevninou, na ktorej by stáli na bielo omietnuté jednoduché domy a nejaký Alejandro by ma večer zobral na večeru pri sviečkach pod holým nebom.
Posledné dni sú pokojné. Začínam sa tešiť na výlet do Londýna, na kuriatka a na to, že bude mať môj drahý teraz na mňa viac času. Na druhej strane smútim za bielym mačiatkom, ktoré sa nám stratilo (a nie som jediná, to druhé za ním doslova plače). Slním sa na záhrade hore bez. Čítam príbehy Anny Shirleyovej a v jej spoločnosti je mi najlepšie na svete. Cvičím a snažím sa jesť zdravo. Čítam etikety a vyhadzujem všetko "jedlo" obsahujúce Ečka. Užívam si takmer prázdny dom. Telefonujem so starostami. Po menšej prestávke sa vydávam na ďalšiu cyklotúru a prekonávam hranicu 50km. Púšťam do sveta lampióny. Poslednú spomenutú vec môžete prostredníctvom fotiek prežiť so mnou tiež.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Every comment makes my day!