sobota 16. augusta 2014

O Londýne I.

Vítam vás v 5-dielnej sérii príspevkov o Londýne! Nakoniec som sa rozhodla, že vám o Londýne porozprávam klasicky podľa dní. Veľmi ma mrzí, že vám nemôžem ukázať fotky mojich spolucestovateľov (asi by sa im to veľmi nepáčilo), ktorých mám hádam viac ako samotného Londýna a ktoré mi robia radosť. Konieckoncov, chcela som náš výlet zdokumentovať aj z tejto stránky, turistické fotky vie urobiť (takmer) každý. Druhý dôvod bol ten, že mám portrétový objektív, pevný 50 mm, a to teda znamená, že má ľudí rád nemám žiadnu fotku budovy v celku. Našťastie, kamarátka mala setový objektív, pripadalo by mi však hlúpe ukazovať cudzie fotky. Užite si teda to málo čo zostalo po cenzúre ľudí (vlastne, až tak málo toho nie je).



Výlet v Londýne začal ešte doma a to plánovaním - najprv výber ubytovania, termínu, leteniek... a následne zostavením plánu, ktorý musel byť presný. Veď tešenie sa na výlet je predsa polovica výletu, však? Z košického letiska sme s 20-minútovým meškaním odlietali na obed. Lietadlo prišlo načas, naše letisko ho však nebolo schopné dovtedy pripraviť. Po necelých dvoch hodinkách sme ale na Luton dorazili v plánovaný čas. Potom ešte hodinku coachom a ocitli sme sa uprostred Londýna, na slávnej Baker street, kde "býva" detektív Sherlock Holmes. Odtiaľ sme sa ponáhľali rovno ubytovať sa a hurá na objavovanie Londýna. Bolo už popoludnie a v pláne sme mali Science museum, štvrť Soho a China town a Covent garden.

Keby som mohla, v Science museum strávim aj celý deň. Tak ako všetky londýnske múzeá, aj toto bolo špičkovo spravené, s dotykovými obrazovkami, premietaním filmov, interaktívnymi hrami, kvízmi všetko to blikalo a svietilo a bolo spracované do príbehov, ktoré vám hrali na city a odišli ste akoby z kina. Podotýkam, že zadarmo. Naše múzeá so socialistickými vytrínami a ceduľkami sa môžu ísť skryť. Ďalej nasledovalo Soho. Ak ste boli v Londýne a nezažili večerné Soho, nezažili ste pravý Londýn. Miesto plné barov, krčiem, reštaurácií a hlavne divadiel kde sa, píše sa v sprievodcovi, stretávajú umelci, ja som mala pocit, že si tam skôr Londýnčania zájdu večer na pivo. Mrzí ma najviac na svete, že nemám odfotený ich rituál - na chodníku pred krčmou boli kovové zábrany, ktoré sa používajú napr. na koncertoch a za nimi stáli ľudia s pivom v ruke a diskutovali! Neviem či to bolo preto, že dnu už nebolo miesto, alebo preto, že po celom dni na zadku mali sedenia už dosť. Hneď pri Soho je China town - čínska štvrť s čínskymi reštauráciami, čínskymi novinami na ulici... všetkým čínskym. Nachádza sa hlavne na Gerrard Street. My sme tam aj s pomocou dvoch navigácii nevedeli ani za svet trafiť, náhodou sme sa tam však ocitli iný deň, veľmi som si to tam však neužila, pretože som bola strašne hladná a strašne (strašne!) ma už boli nohy. Fotku odtiaľ nemám teda žiadnu. A ďalšou vecou čo sme v ten deň nestihli bolo Covent garden (nestihli sme to už vôbec), no na druhej strane sme nečakane videli Piccadilly Circus čo sme mali v pláne inokedy.


(ospravedlňte zarovnanie fotiek, keď som opravila jednu, posunuli sa ďalšie dve, takže som už nemala nervy naťahovať sa s bloggerom)


v oblakoch


nad morom



pred pristátím



v coachi



Múzeum Sherlocka Holmesa, rad bol až po koniec dlhej ulice



strop vo vstupnej hale Science museum



kúsok Mesiaca



modely poľnohospodárskych strojov vpracované do obrazu, úžasný nápad; takto to vyzeralo na prvý pohľad


 

všade nám nad hlavami viseli všelijaké stroje

 

predpokladám, že toto bol len vtip


a už sme vonku a túlame sa ulicami v snahe dostať sa do Soho...



... a nachádzame Natural history museum, tam sme sa však vydali až na tretí deň; podotýkam, že toto je len "menší" bočný vchod



jediná fotka toho múzea, ktorú mám, celú budovu by som ani náhodou neodfotila, jednak pre môj objektív a jednak preto, že väčšiu budovu som asi v živote nevidela, vyzeralo to ako v Harrym Potterovi...



... a do tretice, vstup do Victoria and Albert museum, tieto tri múzea sú hneď vedľa seba, v tomto sme však neboli



... a Harrods



asi najkrajšie šaty aké som kedy videla!



a tu som už dospela do štádia, kedy som nemohla viac znášať moje ubolené nohy, takže som si musela ísť kúpiť topánky



tie výklady som už radšej ani nefotila, pozerať sa na toľko pekných vecí a jedál, ktoré si človek nemôže dovoliť...




hotel Ritz



billboardy na Piccadilly circus - kruhové námestie so sochou Amora/Erosa



a začína Soho! všade na ulici stáli predavači lístkov do divadla


napísala Rebeka

7 komentárov:

  1. Zažívam podobné problémy :D 50 mm objektív a priateľ, ktorý sa nerád zverejňuje :D Fotky sú super, najmä také momentky (ako policajt niekomu radí, teda myslím) sa mi veľmi páčia!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha, to my máme problémy :D Najlepšie bolo, že naši chlapi nefotili vôbec a keď chceli, aby som im niečo odfotila, darmo im môžem vysvetľovať, že to neodfotím, že na to by som musela ísť na druhý koniec mesta :D Ale myslím, že teraz to už chápu. Takže, áno, jediné čo mi zostávalo fotiť boli také momentky :) A dakujem :)

      Odstrániť
  2. Jo tak Londýn ti opravdu závidím! Máš pravdu, že turistické fotky by zvládl udělat každý, ale ne každý je má tak hezké jako ty. Hrozně ráda bych se tam ještě někdy podívala.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. 50mm a focení Londýna = boj:-D
    letos jsem si brala s sebou i setovej objektiv! :D
    ale ty jsi se s tim skvěle porvala a máš vážně moc povedený fotky

    OdpovedaťOdstrániť
  4. chýba mi Londýn..
    inak len pre zaujímavosť, Londýnčania pred podnikmi stoja preto, lebo v (takmer všetkých) baroch je zákaz fajčiť a keď si idú zapáliť, tak zostanú vonku už celý večer, aby nemuseli stále vychádzať a vchádzať :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!