piatok, 12. septembra 2014

O nosení (sa). + video

Tento článok sa chystám napísať od začiatku leta, no konečne sa mi to podarilo až teraz. Chcela som povedať toho tak veľa, až som nevedela kde začať, a tak som to vždy odkladala. Tretí pokus o skultúrnenie blogu: obliekanie, móda a štýl. Odporúčam spraviť si kávu/čaj, pretože toto bude veľmi dlhé.

Mnohí odsudzujú známy výrok, že šaty robia človeka. Ja musím nesúhlasiť.
Po prvé, to, k akej spoločenskej vrstve človek patrí sa odzrkadľuje aj v tom, čo má na sebe oblečené. Viem to z vlastnej skúsenosti - keď sa po ulici prejdem v saku a opätkoch, hneď odo mňa niekto pýta peniaze na autobus, pretože si myslí, že som podnikateľka či niečo také. Je to už raz tak, že ak má niekto na konte milióny, nebude predsa chodiť v rifliach od vietnamcov. A naopak - od tých menej majetnejších sa neočakáva, že budú mať kabelku značky Prada. To je aj dôvod, pre ktorý by som si fejk nikdy nekúpila. Všade sa hovorí len o tom, že sa tým znižuje dizajnérova práca a je to voči nim nefér. Do kelu s nimi, tí tým vôbec nič nestrácajú. Povedala by som, že je to len pocta, že to so svojou prácou dosiahli tak ďaleko. Ktorý návrhár by nechcel byť taký úspešný? Dôvod prečo sa mi fejky hnusia je ten, že človek, ktorý si ho kúpi sa hraje na niečo čo nie je a v konečnom dôsledku to väčšinou dopadne strašne. Drahé dizajnérske dielne boli vyvinuté na to, aby sa nimi ľudia, ktorí v nich nakupujú, odlíšili. Áno, je to kruté a nespravodlivé, ale je to tak. Predsa aj v prírode existuje potravinový reťazec a všetky zvieratá si nie sú roveň. A toto si ľudia, ktorí si kúpia fejk neuvedomujú. Je mi ľúto ak som teraz niekomu zruinovala ružové predstavy o fungovaní sveta, ale this is how it works. A navyše, nedá mi nedodať, že v mnohých prípadoch dopadne celkový look s fejkom katastrofálne. Keď na ulici vidím dievča v neónovo-ružových Adidasoch, obtiahnutých čiernych legínach, mikine a v ruke si hrdo nesie Louis "Vitton"-ku, až ma pichne pri srdci. Taká osoba si nemôže vážiť samú seba, nehovoriac o tom, že to nemá kus vkusu. Veľa ľudí si pritom neuvedomuje, že to, akí štýloví sú, to nerobí drahá značka, ale úsudok a vkus. Aj keby tá kabelka pravá bola, takto skombinovaná by jej cenu podstatne znížila. A pritom  ani netreba študovať tašku a na základe švov a neviem čoho určovať jej pravosť. Stačí jeden pohľad na legíny a viem, že v lete bola dotyčná na peknej dovolenke v Turecku.
Druhý dôvod je ten, že to, čo má človek na sebe hovorí aj o jeho povahových vlastnostiach.To, akí sme dávame svetu najavo viacerými spôsobmi - správaním, gestami, spôsobmi a v neposlednom rade aj vzhľadom. Niekto sa oblieka tak, aby nevybočil z radu, kde by ho bolo náhodou vidieť - nohavice, tričko, bunda a niekto berie obliekanie ako hru - telo ako čisté nepomaľované plátno a oblečenie ako farby a štetce. Kombinuje materiály, vzory, farby. Nebojí sa. A možno sú aj extrémy, kde si niekto oblečie niečo čo sa nepáči ani jemu, len aby silou-mocou zaujal. To je však v poriadku. Nie sme všetci rovnakí a nie sme všetci majstri sebavedomia a príkladu druhým. Sivé myšky síce do sveta módy neprinesú nič svieže, kým sa však oblečú s vkusom, myslím si, že je to v poriadku.

Prejdime k móde a štýlu. Mnoho ľudí si ešte dnes myslí, že sú to synonymá. To je chyba. Rozdiel medzi módou a štýlom by som opísala asi takto: stretnete na ulici človeka oblečeného podľa aktuálnej módy (dajme tomu, že teraz sú to skorty, slip ony, oversized svetre, čipka). A potom stretnete človeka s vlastným unikátnym štýlom, ktorý síce môže obsahovať prvky aktuálnej módy, ale vždy je tam príchuť niečoho nového, nejakého nápadu, možno vlastne vyrobený kúsok, alebo niečo zo sekáča, čo sa nosilo v časoch vašej babky, ale skombinuje to s niečím aktuálnym a na svete je inšpiratívny outfit. A teraz mi povedzte, za ktorým z nich by ste sa otočili? Zaujímavé pritom je, že takto vzniká móda. Vždy sa inšpiruje niečím prevratným, na čo sa najskôr pozeralo s odporom. Príkladom sú minisukne, či nohavice, ktoré ženy nosia len od minulého storočia.

Prejdem k sebe. V žiadnom prípade sa neodvažujem radiť k tej hŕstke inšpiratívnych ľudí. Priznávam, že nie som žiaden trendsetter. V obliekaní mám rada jednoduchosť - čisté línie, jednofarebné veci (maximálne dvoj), jednoduché strihy, bez nápisov, všelijakých smiešnych ozdôb, flitrov a podobne. Niekedy si to však niečo pýta, a tak sa snažím mať v zálohe aj nejakú drobnosť, ktorou celý outfit poporastie. Vždy sa však snažím držať pravidla, že keď niekde pridám, inde musím ubrať. Teda napr. ak si dám slušnú sukňu, zoberiem si k tomu voľné tričko na každý deň, aby to nepôsobilo až príliš škrobene.
Ešte nedávno som chodila takmer celá v čiernom, prípadne tmavom. Dnes ma viac bavia farby (aj keď skôr asi chladné), tmavé veci nosím prevažne v zime, vtedy si, popravde, inú farbu ani predstaviť neviem.
Posledné roky nakupujem viac v sekáčoch ako v "bežných" obchodoch. Už len vojsť tam znamená prežiť dobrodružstvo, lebo nikdy neviete, s čím nakoniec odídete. Plus jedinečnosť kúsku v tom čase a na tom mieste zaručená. 
Pozorujem u seba, že odkedy chodím na vysokú, obliekam sa až podozrivo elegantne a slušne. V topánkach bez opätku som tam za dva roky bola dokopy asi mesiac. A to sa denne prejdem 40 minút len do školy a späť a každý sa pýta, kde sa tak ponáhľam. Na opätky som si už jednoducho zvykla, sú moje druhé nohy. Toto teraz vyznie smiešne, ale aj napriek tomu ich nenosím tak často, ako by som chcela. Moja predstava dokonalého outfitu sú ihličkové opätky, čierne nohavice cigaretového strihu a maslová voľná blúzka. Škoda len, že takéto topánky nie sú robené na dlhé chodenie, takže si ich užijem väčšinou len v nedeľu v kostole. Toto leto som sa však z Londýna vrátila s teniskami, ktoré som vám ukazovala a verte či nie, odvtedy im akosi prispôsobujem celý šatník a najradšej by som ich ani nevyzula. Dokonalý príklad toho, ako môže jeden úlet premeniť celý šatník. Uvidím, ako to dopadne...

A aby ste nepovedali, že mám len veľké reči, tak vám predvediem aj niečo konkrétne čo nosím.


Disclaimer: je to môj názor, tak ako aj priestor, na ktorom ho zverejňujem, takže ak sa niekto cíti byť dotknutý, alebo s niečím nesúhlasí, nech sa páči, má na to právo. A nebojte, neplánujem tu z toho teraz spraviť ďalší fashion blog. Len som sa chcela vyjadriť aj k tejto téme.

napísala Rebeka

6 komentárov:

  1. Hneď na úvod, aby som nezabudla, máš veľmi peknú postavu a všetky kúsky sa mi páčili! :) Akurát ja opätky nenosím, lebo by ma to obmedzovalo v mojej rýchlej chôdzi a navyše sa necítim dobre ešte vyššia ako som :D Na fejky mám rovnaký názor, príde mi úbohé, keď ich niekto nosí... Ja na ne nemám, tak si ich nebudem kupovať a nebudem sa tváriť, že som taká zazobaná. Tým, že si fejky niektoré dievčatá zoberú, sa len samy zhadzujú :/ A pritom sa za rovnaké peniaze dá kúpiť pekná neznačková kabelka... Ale štýl si nekúpiš, to je pravda :) Stačí mi pozrieť si Nákupné maniačky a vidieť niektoré dievčatá, ako sa doriadia a ako sprdnú pekné dievča oblečené tak, že by som jej nevytkla úplne nič.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. Mňa opätky neobmedzujú už vôbec, ľudia sa čudujú, že s nimi dokážem držať krok. Každodenné ponáhľanie sa na autobus robí svoje. Chce to len cvik, ale, samozrejme, ak si vysoká aj bez nich a je ti to nepríjemné, tak chápem. A Nákupné maniačky pozerám tiež, a niekedy až krútim hlavou čo za stvory (ospravedlňujem sa za výraz) sa tam prihlásia a pokazia to ženám, ktoré sú štýlové. No čo už, žijeme v slobodnej krajine a každý sme nejaký, ale všetko má svoje medze ;)

      Odstrániť
  2. ...já dřív taky Budějce neměla ráda a neřekla bych, že se mi zrovna líbí, ale od doby, co jsem na intru v Praze mám to město prostě ráda. protože jsem se tam narodila a mám tu kamarády a v Praze jsem nešťastná :) takže že to tu mám ráda neznamená, že se mi tu líbí, ale i přesto myslim, že všude je něco hezkýho. a ta ulička je zrovna to místo. nebo pole u našeho baráku... :)
    a pravda, lidi jsou tu prapodivní, je škoda, že tě tam někdo otravoval :D mě tu už třikrát někdo pronásledoval (z toho dvakrát jsem si tím jistá na 100%), ale zase v Praze mi lidi nepřijdou o nic moc supr čupr. tam se bojim extra i v metru :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nie si trendsetter-ka, ale musím povedať, že máš krásny šatník kvalitných a nepreplácaných kúskov :).
    ale čo sa týka porovnanie módy a štýlu, tak máš síce pravdu, ale porovnanie týchto dvoch vecí sa začína z priestoru života v uliciach a prehliadkovým mólom vytrácať. teraz je "moderné" všetko a tiež sa každý snaží byť iný, originálny (neznášam toto slovo), neobyčajný. ale pritom sú všetci úplne rovnaký, pretože patria do konzumného sveta a v obchodoch sa nachádza len to, čo teraz "ide". ale ako raz povedal Ralph Lauren - "STYLE IS VERY PERSONAL. IT HAS NOTHING TO DO WITH FASHION. FASHION IS OVER QUICKLY. STYLE IS FOREVER.", skúsme sa toho držať :).

    inak, veľmi pekné video!!!

    Kejmy ♥.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prvom rade ďakujem. A rozdiel medzi štýlom a módou som sa rozhodla popísať na tomto príklade, preto, aby som sa vyhla nejakým pouckam a takto ho chápem ja. Ale súhlasím s tebou a aj a citatom :)

      Odstrániť

Every comment makes my day!