O advente-neadvente.

Myslím, že na mňa dolieha choroba dnešnej doby. Nedávno som sa pristihla pri tom, ako sa mi od stresu a nervozity až triasli ruky a myšlienky v hlave mi prúdili takou rýchlosťou, že som ich nestihala triediť. Je paradox, že toto bol (vlastne ešte stále je) advent, obdobie pokoja, ale v skutočnosti je to presne naopak. Mám za sebou jedno z najstresujúcejších období v mojom živote. Počet seminárok a všetkých možných písomiek narástol do obrovských rozmerov. Zo školy som pravidelne odchádzala s bolesťou hlavy a nebolo to len zo školských povinností. Každý deň počas semestra strávim cestovaním aspoň štyri hodiny čistého času. Najprv mi to neprekážalo, hovorila som si, že predsa učiť sa môžem aj v dopravnom prostriedku. Nemôžem. Keď vyjdem z tej socialistickej budovy, jediné na čo myslím je vyzliecť sa a potme a v tichu sa zababušiť v teplej perine. Aby nedošlo k nedorozumeniu, som rada, že môžem študovať a to, čo študujem ma baví. Ale po takmer troch rokoch ma prešlo za štúdiom dochádzať do ďalšieho mesta. Najhoršie na samotnom cestovaní nie je ani tak cestovanie samotné, skôr čakanie na spoje a ponáhľanie sa na jeden spoj, aby som stihla druhý. Môj typický deň posledný týždeň semestra vyzeral asi takto: sedím v autobuse, ktorý doslova vibruje (nechápem, odkiaľ ešte vytiahli takú kraksňu), keď konečne vyjdem von, čaká ma staničná čakáreň, z toho vibrovania (sorry za výraz, ale ten to najlepšie vystihuje) v autobuse ma zas rozbolela hlava, musím sa však ešte učiť na písomku, a to na stanici, kde vrieskajú malé deti a prekrikujú sa hluchí bezdomovci; po hodine (veď predsa vlaky chodia max raz za hodinu) som vlastne rada, že odtiaľ môžem vypadnúť do vlaku, v ktorom si posedím ďalšiu aspoň polhodinku. 

Teraz po pár dňoch oddychu sa na to pozerám už trochu s nadhľadom, ale ani najmenej sa neteším ako vo februári do toho kolotoča nastúpim opäť. Jedným slovom - blázinec. Teraz si však už naplno užívam vianočnú náladu (že sú Vianoce som si mala čas uvedomiť len pred pár dňami), koláče sú napečené, väčšina darčekov zabalená a stromček ozdobený. Za ten čas mám už aj novinky. Najviac sa teším z návštevy Bratislavy budúci týždeň. Teším (ale už iným spôsobom) sa aj so svojím priateľom, ktorému sa darí po pracovnej stránke a z jeho nadchádzajúceho pobytu v Kalifornii (hoci sa oňho aj bojím, prirodzene). Rada by som vám povedala ako sa má aj moja bakalárka, tá však nebola ešte ani počatá (dôvod vyššie).

Čo sa týka fotiek, som hrozná blogerka (ak sa tak vôbec môžem nazvať), keďže vám v predvianočný večer ukazujem fotky z konca septembra až októbra. Ale ak vás to poteší, ani faktúru za telefón som si nestihla zaplatiť. Ak však chcete vidieť niektoré novšie fotky (plus aj niečo ďalšie), môžete sledovať môj insta, ktorý už nejaký ten piatok funguje, alebo staršie vytvorené portfólio. Dnes teda nálož fotiek za mesačnú pauzu.

Šťastné a veselé!