Tieto voľné dni je predstava môjho dokonalého života takáto: byť veľa s mojou láskou, chodiť na zimné prechádzky, čítať dobré knihy, pozerať inšpiratívne filmy a fotiť niečo nové. Veľmi sa teším z toho, že už mám oficiálne rada každé jedno ročné obdobie. Chýbalo mi obľúbiť si už len zimu a hoci som tomu neverila, v mojich 21 rokoch som sa toho dočkala. Je zima a je mi zima, ale mne to akosi vôbec neprekáža, dokonca sa teším z toho, že mám mráz na líčkach. Teším sa aj z ďalšej, neplánovanej, návštevy Bratislávky na budúci týždeň. Bojím sa však, že už nebude taká pekná, že mi v mysli ten nádherný obraz nahradí niečo iné. Snažím sa riadiť heslom, že v najlepšom najkrajšom treba skončiť.
Minule som si vrámci prokrastinácie prešla príspevky na blogu od jeho začiatku. Pôvodne som si myslela, že s cieľom premazať nepodarky. Hanba je strašný strašiak. Potom som si však povedala, že aj to je moja súčasť a indikátor toho, ako som sa vyvíjala. Áno, za niektoré sa trochu hanbím, ale nechcem sa na nič hrať. Taká som jednoducho bola. A keď som už hranicu hanby prekonala, perfektne som sa začítala! Tomu sa hovorí byť sám so sebou. Minule mala Adela Banášová v relácii Spojky hosťa, ktorý hovoril o tom, že najdôležitejšie je nájsť v sebe pokoj, lebo to je to skutočné šťastie, o ktorom sa toľko hovorí - poznať sám seba. Pousmiala som sa, keď som to počúvala, lebo presne toto som si v jednej citovo napätej chvíli zapísala: Som smutná z toho, že ľudí nezaujíma akí v skutočnosti sú. Zanedbávajú svoje vnútro, pustnú. A pri čítaní vlastných výplodov som mala taký zvláštny pocit, akoby som bola na exkurzii vo vlastnom vnútri. A zrazu som chcela, aby toho na čítanie bolo viac, a aj preto dnes píšem. Aby som sa mohla niekedy nabudúce prečítať.
krásna bielizeň dokáže zlepšiť náladu
knihy, ktorými práve žijem
Veľmi často zdieľam tvoje pocity a toto úplne chápem. Tiež som si minule len tak pozerala svoje príspevky od najstarších, a pri niektorých som sa cítila trochu trápne, alebo som si na druhej strane pripomenula niektoré myšlienky :) Popravde, mne niektoré veci napadnú, až keď začnem písať, akosi sa samé vyvíjajú. Aj preto si vravím, že by som mala viac písať, a keď pozerám na tie knihy, tak určite aj čítať!! A veľmi pekná podprsenka, to vie potešiť :)
OdpovedaťOdstrániťPísať by si mala viac! Takisto s tebou zdieľam veľa pocitov :) A nemysli si, že tak veľa čítam, nečítam vôbec toľko, koľko by som chcela. Keď na mňa Goodreads na konci roka vybafol, že som prečítala 10 kníh (niektoré som tam nemala, vlastne ich bolo 18), až som sa hanbila pred sebou samou :D
Odstrániťveľmi dobrý výber kníh :) väčšina z nich sa stala mojimi obľúbencami (na pražský cintorín sa už dlhšiu dobu chystám a veru už mi neutečie). Čím viac si uvedomujem to, čo aj ty. Niekedy mám pocit akoby ľudia pred sebou dokonca utekali. Chceli byť za každý cenu stále zaneprázdnení, v spoločnosti iných ľudí a stále niekde niečo robili. Každý potrebuje mať čas sám na seba lebo prestane držať krok s tým čo sa mu v živote deje... Vždy keď sa od ľudí stiahnem čo i len na jeden deň preto, lebo si chcem vyhradiť čas na svoje myšlienky a na to, čo prežívam tak sa na mňa začudovane pozerajú so slovami: načo? na oddych budeš mať predsa dosť času keď zomrieš.... Ja si však myslím, že takýto prístup nie je pre mňa...
OdpovedaťOdstrániťLadyinBlack
Ďakujem za komentár :) Presne tak ako hovoríš. Ja som tiež z tých, čo pre seba potrebujú mať veľa času.
OdstrániťSkvelej clanek :) Jen bych řekla, že do té představy patří i nejaká seberealizace, cloveka by vecne asi nebavilo jen si uzivat. Kazdopadne myslim, že tenhle clanek nebude posledni, co od tebe ctu :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, budem rada keď si prečítaš aj ďalšie články. V tej predstave je zahrnuté aj fotenie, môj najobľúbenejší druh sebarealizácie :)
Odstrániťmiluji tyhle nové podprsenky, ten střih je skvělý!
OdpovedaťOdstrániť