štvrtok, 9. apríla 2015

O novembrovom Morskom oku a Zemplínskej šírave.

Nepýtajte sa, ako sa mám, pretože by som vám nevedela odpovedať. Cítim sa ako tieto stromy popri ceste v nížinách, ktoré stoja stále na mieste a ktorých existencia závisí len od toho, či práve fúka vietor, alebo nie. Posledné týždne sa mi toho v hlave premieľa veľmi veľa, ale nie som schopná to dať von. Verím (!), že čoskoro budem môcť povedať viac. Momentálne píšem len preto, že sa chcem zbaviť rozpísaných článkov...

2 komentáre:

Every comment makes my day!