streda 10. júna 2015

O bakalárkových a štátnicových skúsenostiach.

Na túto chvíľu som toľko čakala! Konečne je po všetkom! No nechutí to tak, ako som čakala.

Toto boli celkom určite najťažšie týždne v mojom živote. Po takom dlhom čase sa mi tu píše ozaj čudne a ani neviem kde začať, lebo sa toho udialo toľko a prešla som si toľkým, že mám pocit, že som už na väčšinu aj tak zabudla, ale keby som to tu nezvečnila, tak o chvíľu zabudnem na všetko. Je to podobný pocit, akoby som utrpela traumu, alebo čo.

Bakalárku som napísala sama celú za 3 týždne. Keďže počas semestra na to ani náhodou nebol čas a potom som tu školiteľku už nemala (mala som s ňou dokopy 2 konzultácie, aj tie ešte v zime), nič iné mi ani nezostávalo. Boli to OTRASNÉ tri týždne, počas ktorých som vlastne ani nežila a okrem písania som nerobila doslova nič iné (samozrejme, s výnimkou životných potrieb). Každý deň som mala budík na piatu a spať chodila najskôr o polnoci. 5 dní pred deadlinom odovzdania som sa zrútila, lebo som zistila, že praktickú časť robím celú zle, ale to ako to treba robiť som netušila. Nevedela som čo robiť, ale vedela som, že školiteľke nemôžem napísať: "Prepáčte, môžete mi 5 dní pred deadlinom povedať, ako mám robiť praktickú časť?". Môjmu rozpoloženiu zodpovedalo aj počasie. Stála som vonku vo vetrovke a s dáždnikom v ruke a bola taká zúfalá, až som necítila vôbec nič. Predpokladám, že to bol pud sebazáchovy. Moja záchrana prišla v podobe priateľa, ktorý mi pomohol sa pohnúť z miesta, hoci sa do toho vôbec nerozumel. Neviem, čo by som bez neho robila. Bakalárku som nakoniec dopísala v deň jej odovzdania o štvrtej ráno, kedy už začali spievať vtáčiky. Otvorila som okno a asi desať minút som tam ešte stála, dýchala čerstvý vzduch a počúvala ich spev. Prácu som odovzdala bez toho, aby som vôbec vedela či som tam nenapísala úplnú sprostosť, keďže ju po mne školiteľka nečítala. Kvôli tomu som ešte asi 3 noci poriadne nespala. Budila som sa približne každú hodinu na to, ako analyzujem každé slovo a rozmýšľam, či som ho zaradila správne. No teraz sa podržte, lebo som prácu obhájila na A!!! Bola som si ju potom zviazať ešte pre seba, aby som sa vždy, keď o sebe budem pochybovať, na ňu pozrela a bola na seba právom nekonečne hrdá! A ozaj sa pri pohľade na ňu, ešte k tomu aj po obhajobe, nemôžem nič iné len usmievať.

Počas ďalších 3 týždňov som mala štátnice, teda 4 preklady, 3 predmety a obhajobu, na čo som sa pred tým, samozrejme, tiež nemala čas pripraviť. Našťastie som to však nemala všetko v jeden deň, ale to, že by som na to stíhala pripraviť tiež povedať nemôžem. 

Ako prvé som mala francúzske preklady, na ktoré som sa bála celé tri roky, no zvládla som ich na výbornú. Bola to úžasná prvá štátnicová skúsenosť a bola som taká rada, akoby som mala už všetky štátnice za sebou. 

Bolo sa však treba začať seriózne pripravovať na prvý predmet. Víkend pred pondelkovou štátnicou som robila babysitterku 9 kuriatkam, ktoré sa nám pár dní pred tým vyliahli a ich mama ich nechcela, lebo po ich vysedení takmer umrela a asi prežila nejakú traumu, z čoho asi zabudla, že má nejaké kuriatka. Zachránila som ju liekom proti hnačke (och, teraz som vybuchla smiechom, ale vtedy mi to na smiech nebolo). Robiť babysitterku kuriatkam je podobné ako ju robiť malým deťom, len s tým rozdielom, že tie malé potvorky nepípajú len keď im je zle, ale aj vtedy keď im je dobre. Na druhý deň som to pípanie počula už aj v hlave a nemohla som ich už ani vidieť. Horšie však bolo to, ako som na tom bola s učením. Trištvrtinu otázok som sa naučila noc pred štátnicou. Ísť spať som sa prinútila o 3 ráno len preto, že počas spánku sa vám informácie ukladajú do pamäte. Bol to luxusný 2-hodinový spánok (a to som deň pred tým spala asi rovnako dlho). Po ceste do školy som sa modlila, aby som si nevytiahla niektorú z pár otázok, ktoré som sa jednoducho už naučiť nestihla. No teraz sa podržte druhýkrát, lebo som dostala A!!! Vôbec som seba samu nespoznávala: prišla som tam, sebavedomo im povedala všetko čo som vedela a s úsmevom odišla. Úžasná druhá štátnicová skúsenosť. 

Tá tretia o pár dní nato už taká však nebola. Výsledky z prekladu nám dokonca ani na mieste nepovedali a dozvedela som sa ich až na poslednom štátnicovom dni predvčerom, kedy som mala zvyšné 2 predmety a obhajobu. Pred týmto dňom som si hovorila, že už v žiadnom prípade nedopustím, aby to dopadlo tak, ako pred prvým predmetom. Nie, tak to nebolo, bolo to ešte horšie - na druhý predmet som sa začala učiť večer pred tým o 7. Spať som išla takisto o 3 z toho istého dôvodu, hoci som nevedela takmer polovicu otázok z druhého predmetu. Obhajoba, prvý predmet, druhý predmet. Našťastie som si vytiahla otázky, ktoré som naučená bola. Hovorí sa, že v momente, ako uvidíte otázku, viete či to spravíte, alebo nie. Samotná odpoveď už taká jednoznačná nebola, ale vedela som, že som to určite spravila. Mala som všetko za sebou! No vôbec som sa tak necítila. Neviem, či som niečo podvedome tušila, alebo to bolo poučenie z predchádzajúcicch skúseností s univerzitou, že kým nemáte diplom v ruke, nič neberte za samozrejmé. Prišlo vyhodnotenie. "Poteším vás, lebo ste všetci prešli". Najprv mi odľahlo, potom som zatvorila oči a usmiala sa. Nato prišlo individuálne hodnotenie. Moje meno, preklad spred týždňa: "bohužiaľ, za druhý preklad máte Fx, takže si ho budete musieť zopakovať".

Priznám sa, že tu som tento článok chcela aj skončiť. Po takmer 48 hodinách od tej udalosti som to, myslím, už z väčšej časti spracovala, prežila som všetky pocity, ktoré za to bolo treba prežiť, trochu som si aj po plakala, zažila som súcit aj nesúcit iných a momentálne mám pocit, že to už nechcem rozmazávať. Určite sa tu k tomu ešte vrátim, ale momentálne to cítim takto. Všetkým, ktorí štátnice úspešne absolvovali gratulujem a tým, ktorých to ešte len čaká prajem veľa šťastia, lebo to tam hrá veľkú úlohu! Ozvem sa hádam čoskoro.

2 komentáre:

  1. ahoj, to je mi líto :(. Takže budeš muset opakovat jen tu jednu část, nebo všechno? Já taky studovala překladatelství (a mimochodem jsme měli povinného třeba Popoviče nebo Hochela, Mika :)) a na jednom oboru jsem státnice nedala napoprvé, u nás se musely opakovat všechny části, byl to mazec... Ale příště se to povede ;)! Držím palce!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V prvom rade gratulujem ku všetkým štátniciam, čo si zvládla! A ak je to len jeden preklad, snáď to na druhýkrát zvládneš ľavou zadnou :) Mňa štátnice ešte len čakajú, už sa to blíži... A ja sa neskutočne teším na to, ako si potom konečne oddýchnem. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!