My ľudia sme veľmi slabé bytosti. Sme zraňovaní a sami zraňujeme. Navzájom si ubližujeme. Nevieme zastaviť ten bludný kruh. Niekto nám ublíži a my potom cítime potrebu ublížiť tiež. Nie však nevyhnutne tomu, kto ublížil nám. Jednoducho len potrebujeme vyrovnať ščerenú hladinu. A tak sa kruh zväčšuje.
Ublížiť sa dá nielen slovom či činom, ale aj nečinnosťou, či nevyslovením, toho, čo od toho druhého čakáme. Očakávanie, ak bolo nenaplnené, je jedným z najväčších špúšťačov zla. Cítime, že na niečo máme právo, že si to zaslúžime a keď to nedostaneme, stávame sa hyenami. Požierame ostatné šťastné bytosti a tým aj tú časť v nás, ktorá je schopná citu. Vďaka nemu totiž cítime toľkú bolesť. Chceme si to vyrvať z tela, ale cítime, kde to je, ak už nič necítime?
Velmi vystizne. Smutne. S krasnou fotkou :)
OdpovedaťOdstrániť