O človeku 500 km viac na západ.

Koniec, začiatok. Začiatok, koniec.

Počas týždňa som tu celé dni sama. Varím, jem, upratujem a pozerám Superstar (och, ako sa hanbím keď toto píšem). Jeden deň som chytila hroznú náladu, kedy som na sebe nenávidela všetko a najradšej by som sa bola aj s odpadkami vyniesla do kontajneru (nenávidela som na sebe ešte aj to, že sa nenávidím). Potom som však urobila to najlepšie, čo som mohla - pustila som si ten správny film bez toho, aby som vedela, že to je on - vec, ktorá sa mi už raz stala. Ten film bol presne o tom, čo sa mi práve honilo hlavou! Liberal Arts je film o knihách, o vysokej škole a o dospelosti. Je vo svojej podstate veľmi jednoduchý a musíte mať naň tú správnu náladu. Navyše, hlavná postava bola akoby napísaná podľa mňa! "Nikto si nepripadá ako dospelý. To je také celosvetové tajomstvo."

Tento byt sa nachádza úplne na kraji mesta, pod lesom s vysielačom. Musí tu však niekto bývať, pretože popoludní som videla nejaké deti ísť zo školy a ráno stáli na zastávke asi traja ľudia. Najbližší obchod, Dobrý soused, je vzdialený dobrých 15 min cesty pešo, okrem iného cez most nad železničným depom. Kým som ho našla, pár dní mi to trvalo. Hneď vedľa však tiekla rieka, rybári tam rybárčili, deti sa bicyklovali a ľudia sa prechádzali so psami. Išla som po brehu tej rieky s nákupnou taškou a usmievala som sa ako už dlho nie.

Brno je pekné mesto s nádherným centrom (to však asi tentoraz neuvidím, pretože priateľ je chorý), nehovoriac o krásnej katedrále a obrovskom hrade. Ľudia tu rozprávajú akousi smiešnou, škaredou češtinou s prízvukom na poslednej slabike. Mám pocit, že je to študentské mesto, v uliciach sú samí mladí ľudia. Majú tu neskutočne prepracovanú sieť autobusov, električiek a vlakov. Hlavne tých električiek, takže sa teším, lebo ich mám rada. Ak na vašej ulici nie je zastávka, tak tu nebývate. A všetci sú tu buď chudobní alebo lakomí, súdiac podľa nápisov obchodov: Levné knihy, Levný nábytok, Levné potraviny.