pondelok, 5. októbra 2015

O hĺbke a výške reality.

Mám rada leto a mám rada noc. A úplne najviac mám rada letné noci. To je moja živná pôda. Vtedy sa cítim nekonečná. Vtedy vo mne vrú všetky možné emócie. Vtedy sa cítim byť najviac živá, nie v tej krutej dennej realite. Vtedy mám pocit, že všetko je možné. Vtedy som šťastná, najradšej takým tým svojim smutným spôsobom. Vtedy mi neprekáža, že som odsúdená na zánik.

Niekedy keď idem po ulici v prúde veľkého davu, mám pocit, akoby sme sa všetci ticho dohodli na spoločnom klamstve. Klamstve, že záleží na šatách, na počte titulov, na tom, aby sme stihli najbližší autobus. A viete čo? Podľa mňa to vie každý. Niekde v hĺbke duše. Problém však je, že sa tam veľa ľudí často nepozerá. Dostať sa do hĺbky vyžaduje čas a námahu. Preto radšej väčšina zostáva na povrchu. Povrchných ľudí nemám rada. Ja sa rada hrabem pod povrchom, ale úplne najradšej sa vznášam vysoko nad ním. V detstve sa mi niekoľko rokov sníval vždy ten istý sen - lietala som. Doteraz cítim, aké to je, presne si viem vybaviť ten pocit vzlietnuť. Všetky veci, ktoré ma zväzujú na zemi sa mi protivia. Netúžim po materiálnych veciach. Túžim po okamihoch a myšlienkach. Mám rada široké lúky, kde môžem vystrieť ruky. Tam sa cítim slobodná. Ale mám rada i vysokánske katedrály, kde sa cítim maličká. Mám rada dedinu a jej pokoj. Ale v poslednom čase som si obľúbila aj mesto a jeho ruch. Poletujú tam ľudské príbehy a pulzuje tam energia.

2 komentáre:

  1. Krásne napísané...Letné noci, široké polia a stovky príbehov okolo, úplne sa s tým stotožňujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Musim sa pridat k Sonji... nadherne si to zachytila. Dokonale vystihla :) MOc moc som si to citanie uzila... :) Uz treti den v praci bojujem s nenormalnymi excelovymi tabulami a prerusit ich a precitat si toto bolo... pohladenim po dusi :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!