nedeľa 11. októbra 2015

O jednom jesennom súmraku.

Dva dni som sa odhodlávala ráno vstať pred východom slnka a vybehnúť s fotoaparátom na lúky za domom. Konečne totiž zožali tú burinu, čo tam na jar zasadili! Nakoniec som si však povedala, že na to kašlem, aj tak nebolo pekne, tak sa tam vydám fotiť niekedy za súmraku. A ten deň prišiel včera. Vždy keď tam chodím, hoci len tak sa poprechádzať, idem tam s vedomím istého rizika. A včerajšie fotenie bolo, čo sa týka podmienok, strašné. Fúkal vietor, takže odfotiť jednu fotku mi netrvalo pár sekúnd, ale minút, nehovoriac o tom, že som vymrzla. Vždy keď som sa potom po tých pár minútach zatajeného dychu narovnala, zistila som, že je opäť o čosi väčšia tma. Nakoniec som v diaľke zbadala dvoch psov, takže som celú cestu domov utekala. Domov som prišla vymrznutá a zároveň spotená. Opustených psov na opustenom mieste však nikdy podceňovať netreba.


4 komentáre:

  1. Tiež som si niekoľkokrát povedala, že vstanem ešte pred východom slnka a podarilo sa to len raz :D Fotky sú krásne! Vážne sa ti podarili :)
    WITH GREY WOLF

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som zase nestihla žiaden pekný západ slnka, keď som konečne mala čas, tak sa zamračilo. No aj takéto súmrakové fotky majú svoje čaro :) A na nástrahy si treba dávať pozor, fotenie sa niekedy môže stať celkom adrenalínové!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Stalo za to to vymrznutie :) Moc moc relaxacne :) Skoda tych puntov, mozno bezali ze sa chceli odfotit a Ty si usla... :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. krásne fotky, úžasne si ich zoradila ako postupne svetlo ubúdalo :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!