sobota 7. novembra 2015

O čarovnej jeseni.

Viem presne, čo tu napíšem keď sedím vo vlaku, alebo v autobuse. Keď však kliknem na Nový príspevok, zrazu onemiem. Nechce sa mi písať, hľadať tie správne slová, lebo viem, že ich nenájdem. Že nebudem schopná napísať to tak, aby som s tým bola spokojná. A tak tento blog zanedbávam.

A v podstate ani nemám o čom písať, lebo sa nedeje nič, čo by ma prinútilo sadnúť si a prostredníctvom slov to zvečniť. Môj aktuálny život v štatistikách: študujem, pracujem a mám vzťah na diaľku. Študujem v jednom meste, pracujem v druhom, priateľa mám v treťom za hranicami a bývam na dedine.

Pracujem v kníhkupectve, čo je môj splnený sen a doteraz tomu nemôžem uveriť. Prácu som si hľadala preto, že som cítila potrebu mať niečo iné okrem školy. Neviem prečo, ale mám takú teóriu, že je to preto, aby som sa od školy odpútala. Nedávno som rozmýšľala, prečo som sa vlastne ocitla na druhom stupni, keď som tam ani ísť nechcela. Bolo to akoby to ani nebolo moje rozhodnutie. V auguste sa rozhodlo, že priateľ pôjde preč a ja budem pokračovať v škole. Nerozhodol on, ani ja, rozhodlo niečo, alebo niekto medzi nami. Ja som z akéhosi zvláštneho dôvodu neprotestovala. Cítila som, že to tak má byť. A tak teraz chodím naďalej do školy, do ktorej som chodiť nechcela, ale vedela som, že tam chodiť budem. Asi preto som potrebovala aspoň trochu zmeniť prostredie. Spoznala som asi dvadsať nových ľudí, mená tretiny z ktorých si nepamätám. A niekto mi platí za to, že trávim čas s knihami, čo viac som si mohla priať? Háčik je len v tom, že tým pádom už nemôžem chodiť za priateľom. Voľného času mám minimum, ale to je asi len dobre, lebo ho potom trávim efektívne. Napríklad aj prechádzkami, čo môžete vidieť aj na fotkách. Mala som voľné popoludnie, a tak som zalarmovala dvoch kamarátov na prechádzku, ktorá bola vďaka jeseni úplne čarovná.

P.S: Na fotkách nie som ja.

4 komentáre:

  1. Ach, akoby si mi hovorila z duše, zase raz! Obdivujem ťa, že to všetko stíhaš, mňa už len škola zamestnáva príliš, som rada, keď stihnem cez víkend vybehnúť niečo pofotiť :/ A potom mi fotky stoja v rozpísaných článkoch, ku ktorým neviem nič napísať. Práca v knižnici musí byť super! A držím palce, aby si to všetko zvládala... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. práca v kníhkupectve bol vždy môj sen a na rok a pol sa mi splnil :) je to úžasný pocit robiť s knihami, žiť s nimi. škoda je toho voľného času, ktorý však pominie. keby sme od seba s frajerom ďaleko neviem ako by som to zvládala. či by som to vôbec zvládala takto na diaľku pri minime času. obdivujem ťa a hlavne ty to zvladni. stale môže byť aj horšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jéé, práce v knihkupectví by se mi taky líbila, miluju knížky a jejich vůni :) Kdysi jsem se po této práci také sháněla, ale vždy byla na 12 hodin a tolik jsem tam trávit teda nechtěla.. :( Tak ti docela závidím, aspoň se nakonec rozptýlíš od té školy.. A zkus na to koukat jenom pozitivně, nakonec aspoň jak říkáš skvěle využiješ veškerý svůj čas a jen tak s ním nemrháš :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!