sobota, 28. novembra 2015

O jednom septembrovom ráne.

Takmer nič, čo vidíte na týchto fotkách, už nie je aktuálne. Slnko už takto intenzívne nesvieti, listy už dávno nie sú zelené, teploty sa už pohybujú niekde úplne inde, aj mačička už vyrástla a ani kohútik (ktorý mi pomáhal písať bakalárku) už nie je medzi nami. Napriek tomu však rada spomínam na toto septembrové ráno, keď ešte nezačal semester a len tak som si vyšla do záhrady a užívala si posledné voľné dni. Dnes už konečne prvýkrát poriadne nasnežilo, takže ďalšie fotky budú hádam už biele :)

2 komentáre:

  1. Vidím, že nie som sama, kto má čo doháňať :) Ja mám resty ešte z minulého roka a som zvedavá, či niektoré fotky vôbec uzrú svetlo sveta :D Pre mňa je však celkom príjemné vrátiť sa k starším fotkám a pripomenúť si, čo som vtedy cítila a ako fotky vznikli :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Teda... TEDA!!! :) Moc som si oddýchla a to ráno som si vďaka fotkám užila s Tebou! :) Všetky krásne, plné atmosféry. Ale tie prvé dve a posledná pre mňa úplne naj :)

    OdpovedaťOdstrániť

Every comment makes my day!