V poslednom čase s veľkým záujmom počúvam ľudí. Vždy som to rada robila - radšej počúvala ako sama rozprávala. Teraz to však nadobudlo inú príchuť. Ľudí už počúvam trochu inak. Snažím sa počúvať hlavne to, čo nepovedia. To, okolo čoho chodia ako okolo horúcej kaše, a to buď preto, že to nevidia, alebo sa to boja povedať. Snažím sa odhaliť príčiny ich konania, vykopať tú čiernu skrinku. Snažím sa všímať si spôsob, akým to hovoria. Snažím sa zachytiť ich reakcie na slová či činy iných ľudí. Snažím sa poskladať si skladačku ich životného príbehu. Ľudia ma začínajú fascinovať. Nikdy som ich nemala rada, vždy som pred nimi uprednostňovala zvieratá. Teraz je to už inak. Chcem vedieť, akí sme my, ľudia. Užívam si, že v práci môžem prehodiť pár viet s úplne neznámymi ľuďmi, alebo aj s kolegami, ktorých zatiaľ veľmi nepoznám. Vždy som sa nerada zoznamovala, mala som pocit, že keď sa k niekomu ozvem ako prvá, odpadne mi z jazyka. Teraz nemám problém prísť a povedať: "Ahoj, ja som Veronika, ale môžeš ma volať aj Bekky". Asi som konečne dospela.
Fotky sú ešte z predchádzajúcej zimy, ale myslím, že sa tu ešte neobjavili. Už dávno som nebola fotiť a do Vianoc sa k tomu už asi ani nedostanem, takže mi to začína chýbať.
Ja som mala vždy ľudí rada (až na pár výnimiek), hlavne ma bavilo ich pozorovať a skúmať a predstavovať si, akí asi sú, ak som ich nepoznala. Zato keď sa ocitnem v preplnených uliciach a priestoroch, je to najhoršia nočná mora. Každopádne ťa chápem a je super takto dospieť :) A fotky sú také príjemné, pre mňa hlavne tretia a posledná :)
OdpovedaťOdstrániťÚplne súhlasím so Sonskou - preplnené ulice a obchody sú pre mňa tiež na umretie :) A po posledných dňoch v práci - stále medzi ľuďmi a často v strese mám pocit že najlepšie je v strede lesa s medveďmi :))) Ale Tvoje slová... ukázali mi postoj, na ktorý som v tých naháňačkách zabudla :) Páči sa mi. Skúsim si ľudí dnes tiež užiť :)
OdpovedaťOdstrániťP.S. Fotky krásne ako vždy :) Pre mňa top tretia a piata :)