sobota, 4. júna 2016

O úprimnom šťastí.

Na tejto lúke som bola naposledy minulú jar, deň pred dôležitou opravnou skúškou, ktorá mohla určiť môj nepekný osud, a tak som si to tam teraz v januári užila. Rada sa vraciam na miesta, ktoré si pamätám ako stresové, alebo ktoré sú spojené s niečím nepríjemným, pretože si vtedy uvedomím, koľko som toho prežila, dáva mi to silu. A tiež si vtedy uvedomím, aká môžem byť rada, že som teraz v živote tam, kde som. V ten deň, aj napriek tomu, že boli veci, ktorých som sa obávala, som bola jednoducho úprimne šťastná. Doslova som sa usmievala od ucha k uchu, točila sa na mieste a mávala rukami. Ak by ma bol vtedy niekto videl, pomyslel by si čo je to tam za blázna. 

2 komentáre:

  1. Vieš ako často som sem nahliadala a vždy šla preč trochu sklamaná že si nepridávala žiadne novinky?! :) A teraz pozriem a toľko článkov naraz?! :))) POTEŠILA SI MA!!! So všetkými! :) Ale s týmto špeciálne. Nádherné slová, plné povzbudenia a odvahy. Inšpirujúce... :) A nádherné fotky! To svetlo nad horami... Je leto, no vďaka Tvojim fotkám začínam túžiť po zime... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja viem, prepáč, že som ťa vždy tak sklamala, ale fakt sa nedalo... :)

      Odstrániť

Every comment makes my day!