Odchádzate z miestnosti s inštaláciou, do ktorej keď vojdete, zdá sa vám, že sa nachádzate v akomsi nekonečnom časopriestore, kde pod vami ani nad vami nič nie je. Na ceste späť sa miniete so skupinkou ľudí oblečených v krojoch a hneď na to vám do uší doľahne akási turecká hudba, na ktorú vonku v kruhu tancujú očividne zhúlení hipsteri. O čom rozprávam? O košickej Bielej noci, ktorá sa konala túto sobotu. Pravdepodobne ste skôr počuli o 90. ročníku maratóna, ktorý sa konal na druhý deň. V predvečer sa však olympijský oheň zapálil a potom prišiel čas na prechádzku mestom plného stanovíšť s inštaláciami moderného umenia.
Napriek všetkým negatívnym ohlasom, ktoré som na túto akciu počula a napriek takému veľkému počtu ľudí, musím povedať, že sa mi tento ročník páčil. Veď posúďte sami.
