štvrtok, 23. apríla 2015

O umývačkach riadu, kvetináčoch a zubných kefkách.

Keďže som naposledy nič nevedela, dnes budem pre zmenu múdra.

Odkedy je priateľ doma, všetko je nejaké iné. Inak a o iných veciach rozmýšľam, inak trávim čas. Som spokojná. Po dlhom čase opäť zažívam ten pocit, že všetko je v poriadku, stačí, že ho mám nablízku, že som s ním. A tento pocit sa nevyrovná žiadnemu inému na svete! Som si vedomá toho, že obsah posledného článku bol silno ovplyvnený tým, že som od začiatku roka do minulého týždňa bola okrem školy (3x do týždňa), kostola (1x do týždňa) a potravín (a teraz sa podržte!) raz u zubárky a asi dvakrát v nákupnom centre a takisto asi dvakrát v knižnici!!! Úplne vážne! A to, že už som takmer zabudla ako vonia čerstvý vzduch som si uvedomila asi len pred 2 týždňami. Úprimne, ani sa sama sebe nečudujem. V škole sa diali neskutočné veci, normálne som sa cítila previnilo aj za to, že spím. Nič okrem školy pre mňa neexistovalo. A to, že som bola neustále v takmer výhradne ženskom prostredí (keďže našich jediných dvoch chlapcov pred rokom vyhodil učiteľ, ktorý sa 2x pokúsil vyhodiť aj mňa) tomu tiež nepomáhalo. A dnes? Dnes som bola v dvoch kaviarňach a cukrárni. Videla som po veľmi dlhom čase 2 spolužiakov zo strednej (vlastne 3 - ten pocit, keď v prázdnej cukrárni pár stolov za vami s priateľom uvidíte svoju tajnú dávnu lásku s frajerkou), bola som na rande v meste so svojím priateľom. Niečo, čo by mi niekedy pred mesiacom znelo úplne intergalakticky.

Okrem toho, že som bola zdeptaná zo školy, bola som opäť raz zdeptaná aj z nášho sveta, z našej západnej civilizácie. Najprv som to tu nechcela riešiť, ale potom som si povedala, že na škodu veci to určite nebude a aspoň sa verejne po minulotýždňovom ohováraní mojej školy priznám aj k tomu, že predsa len mi niečo dala. O čom hovorím? O (hlavne) 2 dokumentoch Michaela Moora, Fahrenheit 9/11 a Sicko. Dokumentoch o USA, po ktorých sa na túto krajinu, respektíve na náš svet (ak vezmeme do úvahy, že USA o sebe hovoria, že sú výkvet našej záp. civilizácie) už nikdy nebudete pozerať ako predtým. A to nezávisle na tom, či dokumentom uveríte, alebo nie. Donútia vás totiž začať sa nad všetkým zamýšľať. Prečo musím túto vec urobiť takto a nie inak? Prečo toto urobiť nemôžem? Ľudia dnes rozmýšľajú nad ozajstnou podstatou vecí veľmi málo a na jednej strane to chápem (nedá sa na jednom chrbte niesť bremeno celého sveta), ale na druhej strane je mi z toho veľmi smutno, lebo výsledkom toho je svet, v akom žijeme. A to nie je niečo, čo by som zistila len včera. Uvedomujem si to už pár rokov, ale tento blog na riešenie niečoho takého nestačí. Možno raz na to napíšem dlhočizný článok, ale skôr nie, pretože viem, že by nemal záver a bolo by to zbytočné.
(P. S. Ak sa na tie bremená sveta na svojom chrbte necítite, tak dokumenty radšej nepozerajte.)
(P. P. S. Uvedomila som si, že vám to zároveň odporúčam, aj neodporúčam. To svedčí o problematike dokumentov.)

Ale chcela by som sa dostať k veci, ktorú každý z nás ovplyvniť môže, a to hlavne svoju pôsobnosť na sociálnych sieťach. Môj technický zdatný priateľ ma stále informuje o novinkách zo sveta techniky a ja mám stále väčšie obavy zo sveta, v akom budeme v budúcnosti žiť. Nečudujte sa, ak o pár rokov budeme mať umývačky riadu na wifi, kvetináče na wifi, zubné kefky na wifi. Pretože presne tam to všetko sleduje. Budeme po svete chodiť nervózni, lebo každú minútu budeme kontrolovať mobil, email, messenger, instagram v strachu, že nám niečo ujde. Ak nám signál náhodou na chvíľu vypadne, budeme ešte mrzutejší, lebo zrazu sa budeme musieť pozrieť aj vôkol seba a náhodou uvidíme napríklad vtáčika, ktorý preletí okolo.

Neviem, čím to je, ale uvedomila som, že za posledné roky som vždy v období apríl - jún prežila nejakú krízu. Na pohľad najkrajšie obdobie v roku, všetko sa prebúdza k životu, vonku je to plné zelenej, žltej, ružovej a bielej a ja si zúfam. Po niečom takom mám vnútornú potrebu začať niečo robiť inak. A tentoraz som sa rozhodla práve pre sociálne siete. Sociálne siete majú veľa pozitív. Viete sa pomocou nich spojiť so svojimi priateľmi, nájsť si nových priateľov... bla bla bla, všetci vieme. Ja si však v poslednom čase uvedomujem jedno ich veľké negatívum, a to, že ma oberajú o veľké množstvo času. Času, za ktorý som už mohla mať napísanú bakalárku, či knihu, alebo som mohla viac času tráviť vonku v prírode. Zoberme si taký Facebook. Vedeli ste, že vždy, keď tam niečo napíšete, alebo nahráte fotku, je to už navždy vlastníctvom Facebooku, aj keď to o minútu nato zmažete? Vedeli ste o možnosti stiahnuť si kópiu všetkého, čo "na vás" Facebook má (Stiahnutie svojich informácií)? Vedeli ste, prečo tak každej spoločnosti, stránke atď záleží na tom, aby boli na Facebooku? Vedeli ste, že vždy keď niečo "lajknete", uľahčujete tým internetu priniesť vám reklamu ušitú na mieru? To je tá fráza "Je to bezplatné a vždy bude." Jasné, že je to zadarmo, za používanie Facebooku dobrovoľne platíme duševným vlastníctvom. Nečudovala by som sa, ak by ľudstvo vymrelo preto, že sa už nič nepestuje, lebo Facebook (a aj ďalšie spoločnosti) potrebovali stále viac miesta na uskladňovanie údajov, ktoré o vás zhromaždili. Nehovorím ale, že odtiaľ teraz všetci máme odísť. Postačí, ak sa nabudúce chvíľu zamyslíte pred tým, ako tam niečo postnete, alebo lajknete. Existuje aj také niečo ako News Feed Eradicator for Facebook. Je to doplnok do Chromu, ktorý vás zbaví strácania času na Facebooku tým, že vám zmaže news feed, teda hlavnú stránku s novinkami od priateľov a stránok. Ak vás ozaj bude zaujímať, ako sa váš priateľ má, jednoducho si kliknete na jeho profil, alebo mu napíšete a spýtate sa ho! Neuveríte, ale dozviete sa tak viac, ako z toho, že zdieľal obrázok s mačiatkom. Alebo pre tých, ktorí sa cítia už na vyšší level, využite Facebook na to, aby ste sa dohodli, že sa stretnete! Ja som s odúčaním sa od sociálnych sietí začala postupne, a to najprv s Facebookom tým, že som si odtiaľ skoro všetko zmazala (aj keď viem, že som tým nič nezískala), snažím sa tam chodiť už len vtedy, ak mi niekto napísal, alebo chcem napísať niekomu ja. To až také ťažké nebolo, už dávnejšie ma to tam prestalo baviť. Ťažšie to bude napr, s takým instagramom, ktorý ma chytil len nedávno, ale budem sa snažiť.

Dnes večer som sa v tomto utvrdila. Aké nádherné je namiesto starania sa o náš virtuálny profil, všímať si svet navôkol! Ak by som dnes po ceste domov čumela do mobilu, nevšimla by som si žiariaci mesiac a hviezdy a ježka, ktorý predo mnou prebehol po chodníku. 

3 komentáre:

  1. Zaujímavý článok Rebeka :) Keď som zbadala tú dĺžku, hovorila som si fíha, tak toto asi celé neprečítam... :DDD Ale chytilo ma to :) Ja som FB konto zmazala už asi pred 2rokmi a doteraz neľutujem. :) Je to presne ako píšeš - ak máme o niekoho osobný záujem, nájdeme si ho. Ak to nie je osobné, tak je to strata času - okrem toho som zistila že mnohé veci o ľuďoch naozaj nepotrebujem vedieť... :) Krásny článok, zaujal. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som rada :) ja som nad zrušením FB rozmýšľala už viackrát, ale vždy som tam zostala kvôli škole. Ale ako píšem, netreba to riešiť radikálne ak si to vieme ustriehnuť :) ďakujem za názor a komentár :)

      Odstrániť
    2. Ano ano, v tom priznavam ze obcas mi to chyba kvoli nejakym hlasovaniam :D Uz sa tesim na dalsi clanok!!! :)

      Odstrániť

Every comment makes my day!