nedeľa, 21. septembra 2014

O lete, ktoré sa prelialo cez okraj.

Leto začalo a leto aj skončilo. Oficiálne to teda bude až zajtra, no myslím, že počasie je smerodajnejšie. Asi po prvýkrát môžem s čistým svedomím povedať, že na jeseň sa teším. Hreje ma hlavne pri pomyslení na rôznofarebnú krajinu. Leto však bolo pekné. Nebolo až také teplé a slnečné ako by si to mnohí (vrátane mňa) priali, no aj tak to hovorím. Áno, veľa vecí som nestihla, napríklad kúpanie sa na hrádzi, alebo stanovanie a veľmi som si neužila ani večerné rozhovory a potulovanie sa. Ale boli aj veci, za ktoré som rada. Navštívila som krajinu, v ktorej som ešte nebola. Prvýkrát som jedla arašidové maslo a nemalo to žiadnu chuť. Prvýkrát som jedla avokádo a malo to zvláštnu chuť. Prvýkrát som si obľúbila nejakú mačku (našu). Prvýkrát som bola na svadbe niektorej z mojich kamarátok (ach jaj, už nám to začína...). Konečne som si kúpila zrkadlovku. Takmer som vstúpila do strany. Našla som záľubu v kosení trávnika a strihaní ruží. 

Hm, a veľa nechýbalo a dnes by som sa ozývala ako nezadaná. Po dva a pol roku sme s priateľom prežili zatiaľ najväčšiu krízu (neviem ako to nazvať). Počas tých pár dní som si uvedomila niekoľko vecí. Napríklad, že by mi neprekážalo byť na chvíľu nezadaná. Väčšinu času som rada, že mám niekoho, o kom viem, že mu môžem kedykoľvek zavolať a vyrieši so mnou (takmer) každú krízu. Som rada, že keď chcem ísť na nejakú akciu hoci aj umeleckého zamerania, mám priateľa, ktorého povinnosťou je tam so mnou ísť, však? (dobre, teraz žartujem) Uvedomila som si však, že som už dlho nebola len sama so sebou, akokoľvek čudne to znie. A že by taký oddychový čas nebol zlý. V srdcervúcom filmovom rozhovore sme si však veci (hádam už raz a navždy) vysvetlili a povedali si, že nechceme zahodiť to, čo máme. Ešte však neviem čo si o tom celom mám myslieť. Neviem, je lepšie nad tým ešte uvažovať, alebo to nechať tak? Lebo mám pocit, že už si nie som ničím istá. V živote som sa dostala do bodu, kedy musím začať robiť zásadné kroky, ale kto vie, ktoré sú tie správne? Každopádne, sama so sebou som sa zhodla na tom, že najlepšie asi bude, keď o rok budem už niekde inde. V inom štáte. V inej pozícii, z ktorej uvidím veci z iného uhla pohľadu a potom sa uvidí...



Jednou vecou som si istá: z nakupovania kníh sa nikdy nevyliečim. Odkedy som vám naposledy začiatkom leta ukazovala môj zoznam na leto a najnovšie prírastky, pribudla mi ďalšia várka. Na svoju obranu musím ale povedať, že každá kniha stála 30 centov. Čo sa týka môjho zoznamu, prečítala som z neho 8 kníh plus ešte dve iné a momentálne čítam Pani Dallowayovú a zbierku poviedok Číslo do nebe vo francúzskom preklade..

3 komentáre:

  1. och, kiezby som sa dostala do antikvariatu! :) u nas v okoli ziadny nie je, teda, u nas nie je skoro nic, lebo zijem na konci sveta, hoci sa niekomu moze zdat, ze uplne uprostred :) uz dlhsie sa ta chcem opytat, kde si zohnala Annu zo zeleneho domu, pretoze v nasej domacej kniznici chyba jedna cast a kupit sa uz nikde neda (Annine lasky) a pritom by to bol dokonaly vianocny darcek pre mamku... :)

    a k tvojej otazke - ja si myslim, ze premyslanie skodi :D neskodne je to tvorive, umelecke, vedecke a tak. ale vecne pitvanie sa vo vlastnom zivote, problemoch a tak (ku ktoremu mame sklon asi vsetci) vyslovene skodi. lebo ono nema koniec a nema ani rozuzlenie. myslim si, ze ked clovek vela premysla, tak moze dospiet ku hocijakemu zaveru. aj k tomu, ze je lepsie byt zadany, aj k tomu, ze je lepsie byt sam, a ze to, k comu sa prikloni, nakoniec aj tak zavisi od emocii a nie od myslienok ako takych.... a navyse to strasne vycerpava :) niekedy je lepsie venovat sa inym cinnostiam a dosahovat stary dobry stav flow, kedy je clovek mentalne uvolneny a pohlteny niecim, co ho bavi. a tie ostatne veci su potom jasnejsie.

    (ano, pisem neprimerane dlhe komentare)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. musím ťa sklamať, ale so všetkými týmito knihami som odišla z knižnice - z burzy, alebo niečoho takého a tiež rušenia pobočky. ale antikvariáty sú tiež super a mám odtiaľ tak polovicu svojej knižnice :D A všetku diely Anny som nezohnala ani ja, mám ich práve po Annin vysnívaný domov. Čo sa dalo kúpiť v kníhkupectve kúpila som tam, zvyšok sa mi podarilo zohnať vo výbornom stave po antikvariátoch, ale posledné tri časti som si prečítala len z knižnice :/ Ale odporúčam sledovať tento antikvariát: https://sk-sk.facebook.com/pages/%C4%8Cierne-na-bielom/212270475454702. Skús im napísať a keď sa to tam najbližšie objaví, vedia to pre teba odložiť :)

      S tým premýšľaním máš asi pravdu, len som si tak uvedomila, že som už dlho poriadne nepremýšľala (na moje pomery) a nejak tak popri mne život prefrčal a ja som sa spamätala až teraz. Ale snažím sa venovať niečomu potrebnému a už to neanalyzovať. A za neprimerane dlhé komentáre som len rada ;)

      Odstrániť

Every comment makes my day!