O lete, ktoré sa prelialo cez okraj.

Leto začalo a leto aj skončilo. Oficiálne to teda bude až zajtra, no myslím, že počasie je smerodajnejšie. Asi po prvýkrát môžem s čistým svedomím povedať, že na jeseň sa teším. Hreje ma hlavne pri pomyslení na rôznofarebnú krajinu. Leto však bolo pekné. Nebolo až také teplé a slnečné ako by si to mnohí (vrátane mňa) priali, no aj tak to hovorím. Áno, veľa vecí som nestihla, napríklad kúpanie sa na hrádzi, alebo stanovanie a veľmi som si neužila ani večerné rozhovory a potulovanie sa. Ale boli aj veci, za ktoré som rada. Navštívila som krajinu, v ktorej som ešte nebola. Prvýkrát som jedla arašidové maslo a nemalo to žiadnu chuť. Prvýkrát som jedla avokádo a malo to zvláštnu chuť. Prvýkrát som si obľúbila nejakú mačku (našu). Prvýkrát som bola na svadbe niektorej z mojich kamarátok (ach jaj, už nám to začína...). Konečne som si kúpila zrkadlovku. Takmer som vstúpila do strany. Našla som záľubu v kosení trávnika a strihaní ruží. 

Hm, a veľa nechýbalo a dnes by som sa ozývala ako nezadaná. Po dva a pol roku sme s priateľom prežili zatiaľ najväčšiu krízu (neviem ako to nazvať). Počas tých pár dní som si uvedomila niekoľko vecí. Napríklad, že by mi neprekážalo byť na chvíľu nezadaná. Väčšinu času som rada, že mám niekoho, o kom viem, že mu môžem kedykoľvek zavolať a vyrieši so mnou (takmer) každú krízu. Som rada, že keď chcem ísť na nejakú akciu hoci aj umeleckého zamerania, mám priateľa, ktorého povinnosťou je tam so mnou ísť, však? (dobre, teraz žartujem) Uvedomila som si však, že som už dlho nebola len sama so sebou, akokoľvek čudne to znie. A že by taký oddychový čas nebol zlý. V srdcervúcom filmovom rozhovore sme si však veci (hádam už raz a navždy) vysvetlili a povedali si, že nechceme zahodiť to, čo máme. Ešte však neviem čo si o tom celom mám myslieť. Neviem, je lepšie nad tým ešte uvažovať, alebo to nechať tak? Lebo mám pocit, že už si nie som ničím istá. V živote som sa dostala do bodu, kedy musím začať robiť zásadné kroky, ale kto vie, ktoré sú tie správne? Každopádne, sama so sebou som sa zhodla na tom, že najlepšie asi bude, keď o rok budem už niekde inde. V inom štáte. V inej pozícii, z ktorej uvidím veci z iného uhla pohľadu a potom sa uvidí...

Jednou vecou som si istá: z nakupovania kníh sa nikdy nevyliečim. Odkedy som vám naposledy začiatkom leta ukazovala môj zoznam na leto a najnovšie prírastky, pribudla mi ďalšia várka. Na svoju obranu musím ale povedať, že každá kniha stála 30 centov. Čo sa týka môjho zoznamu, prečítala som z neho 8 kníh plus ešte dve iné a momentálne čítam Pani Dallowayovú a zbierku poviedok Číslo do nebe vo francúzskom preklade..